Expozičný trojuholník je najčastejším hlavolam začínajúceho fotografa. K dispozícií máte vo fotoaparáte automatický režim, na ktorý sa nedá vždy spoľahnúť. Ako použiť znalosti o expozičnom trojuholníku v praxi?
Laicky povedané, expozícia je celkové množstvo svetla, ktoré bude na fotografii zaznamenané. Ak je svetla málo, fotka bude tmavá. Ak je svetla veľa, fotka bude takzvane prepálená, teda kľudne môže byť úplne biela.
Ak bude svetla tak akurát, fotka bude akurát. Nuž, ale ako to už chodí, ideálne nie je spravidla nič. Expozičný trojuholník je teda spôsob, ako regulovať množstvo svetla v troch parametroch, ktoré sa kombinujú pri nastavení fotoaparátu.
Fotografia nesmie byť tmavá ani príliš svetlá. Samozrejme nepíšem o pokročilých a kreatívnych technikách. Expozičný trojuholník teda obsahuje ISO, ČAS a clona.
ISO znamená citlivosť snímača fotoaparátu na svetlo. Snímač potrebuje svetlo na to, aby vôbec niečo dokázal zaznamenať. Takže čím vyššie nastavíme ISO, tým je viac snímač na svetlo citlivý, a teda viac ho zaznamená. Zvýšením citlivosti ISO sa však zvyšuje digitálny šum na fotografií. Každý fotoaparát zvládne trochu iné hodnoty. Obecne povedané, je to posledný parameter, ktorý by ste mali nastavovať. Čím nižšie ISO nastavíte, tým lepšie. Pri vysokom ISO sa však môže stať fotografia aj nepoužiteľnou.
Clona je súčasť objektívu, nie fotoaparátu. Tiež sa môžete stretnúť s označením íris alebo membrána. Laicky povedané, je to otvor v objektíve, ktorý sa otvára alebo zatvára, a tak reguluje množstvo svetla. Čím je clona viac otvorená, tým viac svetla dopadá na čip. Čím je naopak clona viac zatvorená, tým dopadá na čip menej svetla. Uvádza sa v číslach f a toto číslo je uvedené aj pri objektívoch. Drahšie a svetelnejšie objektívy majú označenie f 1,2, f2,0, f2,0 f2,08. Menej svetelné majú vyššie hodnoty. Rovnako je to aj s nastavením. Čím nižšie číslo f nastavíte, tým je clona viac otvorená a na čim dopadá viac svetla a naopak.
Clona tiež súvisí s hĺbkou ostrosti. Ide v podstate o vzdialenosť od fotoaparátu, v ktorej máte ešte fotografované objekty ostré. Nižšie nastavené clonové čísla a svetelnejšie objektívy dokážu napríklad pri portrétoch pekne rozostriť pozadie. Pri fotení krajiny však chcete na fotografii všetko ostré, a preto nastavujete vyššie clonové čísla ako pri portréte. Dávajte preto pozor pri kúpe objektívu. Ak fotografujete napríklad svadby, alebo často v zlých svetelných podmienkach, investujte radšej do svetelnejších objektívov.
Clona tiež pomáha s nižším ISO, pretože ak dokážete poslať viac svetla cez clonu, nepotrebujete tak vysoké ISO. Ak nemáte túto možnosť, pridávate ISO, ktoré ale spôsobuje pri vyšších hodnotách digitálny šum. K tomu ale musíme ešte napísať o čase, ktorý tiež s ISO a clonou súvisí.
Pri čase hovoríme o rýchlosti uzávierky, teda ide o čas expozície. Uzávierka je súčasť fotoaparátu, ktorá bráni dopadu svetla na čip, keď sa nefotografuje. Je to niečo ako vonkajšia roleta. Ak nechcete, aby Vám slnko svietilo cez deň do okna, tak ju zavriete. Keď ale chcete fotografovať, uzávierka sa musí otvoriť. A čas je doba, po ktorú dopadá na čip svetlo. Čím je čas dlhší, tým dopadá svetlo dlhšie, čím kratší, tým dopadá menej. Expozičný čas je uvádzaný v zlomkoch sekundy. Napríklad 1/16 je jedna šestnástina sekundy a 1/150 je jedna stopäťdesiatina sekundy. Čím je číslo vyššie, tým je čas kratší.
Mohlo by sa zdať, že čas je riešenie na všetko. Keď nemám svetlo, nastavím dlhší čas. Len dlhší čas môže znamenať rozmazané fotky. Jednak preto, že objekty sa okolo nás pohybujú a fotoaparát pri dlhšom čase dlhšie exponuje fotku. Rozmazanie fotografie však môže byť spôsobené aj pohybom ruky. Pri dlhšom čase je teda väčší predpoklad, že sa tak stane. Preto sa napríklad nočné fotografie mesta robia zo statívu. Ak fotografujete rýchlo sa pohybujúce objekty, potrebujete kratší čas, a teda vyššie číslo. Ale ako som už napísal, znamená to menej svetla.
Čas však môže byť aj kreatívnym faktorom fotografovania. Existujú rôzne fotografické techniky, ktoré dlhšie časy využívajú pre kreatívne fotografie. V tomto prípade hovoríme o fotografovaní s dlhou expozíciou. Ako príklad uvediem efekt pohybu hviezd na nočnej oblohe, luminografiu alebo panning.
Praktická rada na záver Ak máte aj po prečítaní článku zmätok, nevadí. Treba prestať čítať a zobrať fotoaparát do ruky. Je to veľmi jednoduché. Prepnite fotoaparát do automatického režimu, nasmeruje fotoaparát na fotografovaný objekt a stlačte spúšť do polovice. To znamená, že zaostríte ale nestlačíte spúšť. Expozimeter odmeria hodnoty ČAS, ISO a CLONA za vás. Následne prepnite do manuálneho režimu a tieto hodnoty nastavte. Postupne skúšajte tieto hodnoty prednastaviť a rýchlo vám bude jasné, čo sa deje. Tento postup skúste v rôznych svetelných podmienkach.
