Fotografovanie zvierat, a to najmä tých divokých, je v určitom smere diametrálne odlišné. Na rozdiel od fotenia ľudí, detí, produktov, budov či iných objektov nikdy nedokážete ovplyvniť správanie zvieraťa, ale napríklad ani jeho „umiestnenie“ v lese. Pokojne sa vám môže stať, že ani po niekoľkých dňoch nebudete mať žiadny schopný záber, no pokojne vás môže prekvapiť krásny jeleň na vzdialenosť 10 metrov. Prichystal som si pre vás zopár rád, ktoré vám s fotením zveri pomôžu, no netýkajú sa samotnej techniky fotenia.
S fotením zvierat skôr či neskôr začne takmer každý fotograf, no len veľmi malé percento pri ňom zostane. Takéto fotografie totiž stoja veľa času a úsilia, výsledok je neistý a povedzme si úprimne, okrem ich predaja niekde na fotobanke nejde zrovna o fotenie, ktoré by patrilo pod zárobkovú činnosť. Fotenie je však spojené s príjemným časom stráveným v prírode na čerstvom vzduchu. Prípadné fotky sú už len bonus.
Divokú zver môžete na Slovensku fotiť v prírode v podstate kedykoľvek a kdekoľvek. Je však pravda, že skúsení fotografi vyrážajú do prírody najčastejšie napríklad v období ruje. Určite máte väčšiu šancu odfotiť zver niekde na čistinke 10 km od najbližšej obce, ako v lesíku hneď za mestom. Čo sa týka času, dobrý fotograf zveri si privstane pokojne aj o tretej ráno, aby bol už pri východe Slnka zakamuflovaný niekde v kríkoch pri napájadle alebo zvieracom chodníčku a mohol čakať na skvelý záber.
Ak to myslíte s fotografovaním zvierat vážne, nezaobídete sa bez kvalitného maskovania. Úplným minimom sú maskáče kompatibilné s prostredím, v ktorom plánujete fotiť. Vyšším levelom je maskovací fotostan, ktorý vás ochráni aj pred vrtochmi počasia. Niektorí fotografi dávajú prednosť poľovníckym kazateľniciam.
Fotograf plahočiaci sa celé dni prírodou mimo turistických chodníkov za dokonalou fotkou sa nezaobíde bez kvalitnej obuvi, oblečenia do dažďa, ale aj zásoby jedla, vody, či plne nabitého telefónu pre prípadnú nutnosť privolania pomoci. Ak plánujete v prírode aj prespať, cenné rady nájdete najmä u skúsených turistov a zálesákov. Nevyhnutný bude aj statív a objektív s dlhým ohniskom.
Práve pre potrebu dlhého ohniska fotografovia často preferujú fotoaparáty s APS-C čipom. APS-C senzory majú menšiu fyzickú veľkosť ako full-frame senzory. Toto vedie k "faktoru násobenia ohniska", kde objektív s daným ohniskom sa zdá byť "dlhší" na APS-C senzore. Napríklad, 300mm objektív na APS-C fotoaparáte (s faktorom násobenia približne 1.5x) bude mať efektívne ohnisko asi 450mm. Toto je výhodné pre fotografovanie divokej prírody, kde je často potrebné získať čo najviac priblíženie na zvieratá, ktoré sú ďaleko. Zvyčajne sú preferovanételeobjektívy s dlhým ohniskom. Objektívy s ohniskom od 200 mm do 800mm. Osobne by som s objektívom pod 400 mm asi nefotil.
Na Slovensku sa nám rozmohol taký nešvár. Niektorí fotografi na vlastnú päsť, či dokonca v kooperácii s poľovníckymi združeniami (ktorým neoprávnene platia za to, že prižmúria oči) prikrmujú zver nevhodnými potravinami na nevhodných miestach, aby získali skvele zábery. Nezabúdajme však, že týmto správaním môžu ublížiť nielen zvieratám, ale aj ľuďom. Po prikrmovaní napríklad medvede strácajú plachosť a vedia, že jedlo nájdu tam, kde je aj ľudský pach. Keď sa vydáte niekam fotiť zver, overte si, pod aký stupeň ochrany prírody daný región spadá a aké pravidlá v ňom musíte dodržiavať.
