Môžeme si na ulici len tak hocikoho bez jeho vedomia odfotiť? Ako sa na to pozerá zákon? Kedy musíme mať súhlas so zverejnením fotografie človeka? Ako sa zbytočne nedostať do konfliktu a ako ho prípadne pokojne a inteligentne vyriešiť? Čítajte ďalej.
Aj keď osoba, ktorá vás na ulici náhodne zachytí na fotografiu môže byť len nevinný street fotograf, ktorého ste zaujali alebo ste mu dokonca len vbehli do záberu, rozhodne takúto situáciu neriešte agresívne alebo násilím – slušne sa opýtajte, prečo vás fotí. My sa však pozrieme na to, ako sa zachovať, ak sa ocitnete na strane fotografa. Treba si uvedomiť, že pravdepodobne sa nachádzate na mnohých fotkách cudzích ľudí z výletov či dovoleniek. V dnešnej dobe a v dobe smartfónov sa tomu nedá takmer zabrániť. Ak niekde nejakú svoju fotku nájdete a budete si želať jej odstránenie, pri slušnom jednaní s tým nebude mať problém žiadny vychovaný človek.
Pri verejných podujatiach platia špecifické podmienky, a to najmä pri tých, na ktoré si návštevníci kupujú vstupenky. Pri mnohých koncertoch a festivaloch kúpou vstupenky účastník potvrdzuje, že súhlasí so zhotovením fotografií jeho osoby ako návštevníka v súlade s obchodnými podmienkami. Prečítajte si niekedy tieto podmienky, ktoré súvisia s návštevou konkrétneho eventu, je to dosť zaujímavé čítanie.
Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Úplne iné podmienky však platia napríklad pri zachytávaní verejných činiteľov počas ich práce – napríklad prejavov, či dokonca tlačových konferencií. Podobne je to aj s mediálne známymi osobami, ktoré sú na druhej strane najčastejšími obeťami paparazzov.
Avšak, rovnaký zákon hovorí aj to, že podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
V našom prípade teda ide o zábery vytvorené na umelecké účely. Opäť si však treba dať pozor na to, ako so zábermi ďalej naložíte. Nesmiete ich použiť napríklad na marketingové účely. V praxi to znamená, že podobizeň náhodne odfoteného človeka na ulici by ste bez jeho vedomia nemali použiť napríklad na tvorbu billboardu alebo webového banneru s predajným motívom. Bez obáv však takúto fotografiu môžete zaradiť do svojho portfólia.
Čo však hovorí autorský zákon? Fotografia je podľa neho výsledok duševnej tvorivej činnosti a je autorským dielom fotografa. Teoreticky sa teda môže brániť aj fotograf, pretože autorský zákon v sebe zahrňa osobnostné a majetkové práva. Týchto práv sa dokonca autor nemôže vzdať. Veľa ľudí aj fotografov prisudzuje fotenie bez súhlasu pravidlám GDPR. Paradoxne ale podľa GDPR nie je fotografia fyzickej osoby a priori považovaná za citlivý osobný údaj. To ale neplati v prípade, že je ďalej spracovaná špeciálnymi technickými prostriedkami na identifikáciu osoby. To však nie je prípad fotografa. Treba ale myslieť na to, že osobu nesmiete fotografiou dehonestovať, prípadne nejako poškodiť jej dobré meno a každý prípad treba posúdiť individuálne. Niečo iné bude odfotiť osobu v Bratislave na námestí a niečo iné na dedine, kde je 30 obyvateľov. Ak sa pozrieme na paragraf, ktorý hovorí o práve na ochranu podoby a podobizne, narazíme práve na výklad toho, čo je identifikovateľná osoba. Ako sme ale spomenuli, sama o sebe fotografia nie je vo väčšine prípadov identifikovateľný údaj.
Vždy však treba uvažovať s rozumom. Aj napriek vyššie napísanému ak fotograf vyhotoví fotografiu bez súhlasu v súdlade so zákonom, napríklad na umelecké účely, stále platí, že každý má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, ochranu mena a prejavov osobnej povahy.
S príchodom smartfónov a autokamier sa rozšírili prípady, kedy bežný človek natočí páchateľa napríklad pri konaní dopravného priestupku alebo iného trestného činu. Takýto záznam je však potrebné odovzdať príslušným orgánom, ktoré ho ďalej vyhodnotia a prípadne zaradia medzi dôkazový materiál.
