Západ Slnka je krátka a pominuteľná podívaná, ktorá trvá len pár minút a stojí za to zachytiť ju na fotografii. Môžeme sa naň však pozerať aj ako na ideálnu dobu, počas ktorej môžeme zhotovovať fotografie s originálnymi efektami. Ako teda fotiť západ Slnka, alebo počas neho? Čítajte ďalej.
Západ Slnka môžete pokojne fotiť s automatikou, už aj nastavenia v priemerných smartfónoch dnes dokážu vytvoriť dokonalý záber západu Slnka. Dôležité však je, kam fotoaparát alebo mobil „nasmerujete“, respektíve, či zaostríte na oblaky nad Slnkom, na Slnko, alebo na okolitú krajinu pod Slnkom. Výsledný efekt tak bude diametrálne odlišný. Ak zaostríte na oblaky, krajina pod nimi bude tmavá (čo však nie je zlé) a vy zachytíte dokonalé oranžovo-červené sfarbenie oblohy. Ak zaostríte na krajinu, obloha nad ňou bude mierne prepálená a samotné Slnko nebude až ta dominantné, no oveľa viac vyniknú rôzne tiene a scenérie pred vami.
Ak chcete fotiť pri západe Slnka, môžete využiť jeho priame ostré svetlo, ktoré na vás svieti od chrbta. Pri fotení portrétov alebo svadobnom fotení si však dajte pozor na to, aby fotografované osoby nemali Slnko priamo pred sebou a zbytočne tak nežmúrili. Buď zmeňte o pár stupňov svoju polohu vy, alebo ich „naaranžujte“ tak, aby sa nepozerali priamo do Slnka.
Keď budete fotiť so zaostrením na oblohu nad zapadajúcim Slnkom, môžete získať krásne zábery nejakej siluety postavy, ale aj vrcholkov hôr, panorámy vysokých mestských stavieb, či len obyčajného dreveného latkového plota a podobne. Ak pri takomto fotení oproti Slnku použijete blesk, môžete miesto siluety dostať peknú fotografiu fotografovanej osoby so Slnkom v pozadí.
Podobne postupujeme aj pri presvetlení zapadajúcim Slnkom. V tomto prípade však väčšinou nechceme, aby bolo samotné Slnko súčasťou fotografie, potrebujeme len využiť jeho svetlo, ktoré môže presvetliť napríklad vlasy, listy stromov alebo trávu – jednoducho predmety, ktoré nevrhajú ostrý a tmavý tieň.
Ak budete fotiť priamo oproti zapadajúcemu Slnku, môžete ešte získať takzvaný efekt závoja, ktorý niektorí fotografi vyhľadávajú a iným vyslovene vadí. Ak však počkáte, kým Slnko zapadne, dočkáte sa takzvanej „zlatej hodinky“ kedy všetky tiene zmiznú a vy môžete nafotiť úžasné zábery v plnom svetle bez negatívnych účinkov priameho svetelného zdroja. O tom však zase až v nejakom ďalšom článku.
Každý začínajúci fotograf sa skôr či neskôr stretne s termínom kompozícia fotografie. Čo to vlastne je a ako ju správne „poskladať“ tak, aby fotografia vyzerala dobre? V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim čo najjednoduchšie odpovedať na tieto otázky
Kompozíciu by sme mohli definovať ako prítomnosť a usporiadanie jednotlivých prvkov v rámci priestoru fotografie alebo iného umeleckého diela. Cieľom kompozície je akási harmónia všetkých prvkov, ale napríklad aj upriamenie pozornosti na nejaký jeden konkrétny objekt, ktorý fotíte a jeho umiestnenie v správnej vzdialenosti (napríklad na svadobnom fotení nebude manželský pár v ľavom hornom rohu fotografie 30 metrov od fotografa, ale priamo v centre fotky a fotený z relatívne malej vzdialenosti). Kompozíciu fotografie nevedomky rieši v podstate každý, kto robí nejakú fotku so svojim smartfónom a snaží sa, aby fotografovaný predmet, objekt alebo človek vyzeral dobre.
Pri niektorých druhoch fotografie môže aj fotograf upraviť úplne celú kompozíciu podľa seba. Pri fotení produktov sa často fotografuje pred bielym plátnom, kde môžete reorganizovať úplne všetky prvky (či už ide o nejaký pokrm na tanieri, výrobok, alebo dokonca živého modela/modelku s nejakým produktom, napríklad oblečením) až do doby, kým nie ste s výsledkom spokojní. O tom, ako meniť kompozíciu aj v iných prípadoch (napríklad pri fotení prírody, si povieme nižšie).
Na internete nájdete množstvo návodov na to, ako usporiadať kompozíciu prvkov na fotografii. Využíva sa pri tom zlatý rez alebo pravidlo tretín (fotografiu si rozdelíte na 3x3 segmenty, 9 štvorcov a centrálny objekt sa snažíte umiestniť do stredu). Vo finále však vždy zvíťazí váš pocit z výslednej fotografie, a aj kúsok s na prvý pohľad netradičnou kompozíciou môže vyzerať zaujímavo a výsledný efekt bol docielený schválne.
Existujú aj prípady naozaj zlej kompozície fotografie, kde napríklad fotografovanej osobe chýba kúsok hlavy, medzi fotografa a fotografovaných sa dostane nejaký nežiaduci prvok (napríklad okoloidúci) a podobne. Takéto fotografie sa už väčšinou zachrániť nedajú, preto je potrebné počas fotenia vždy kontrolovať, čo ste práve zachytili a prípadne snímok opakovať hneď, aby ste sa na miesto nemuseli vracať znova.
Kým maliar alebo sochár vytvára celé dielo sám od úplného začiatku, fotograf musí (väčšinou) pri fotení pracovať s tým, čo má k dispozícii a meniť môže len určité detaily. Ťažko by zmenil napríklad pozíciu fotografovaného pohoria alebo budovy, dokáže však meniť dve iné dôležité veci – tou prvou sú ďalšie predmety okolo toho primárneho, ktoré majú dotvoriť celkový efekt (chcete zachytiť v lese nádherný strom so zaujímavým kameňom, no kameň je príliš ďaleko od neho? Skúste ho dvihnúť a presunúť). V druhom prípade môže meniť svoju východiskovú pozíciu a teda uhol, pod akým fotografuje predmet alebo scenériu a výrazne tak ovplyvniť celú kompozíciu.
