Retuš je umenie jemných úprav, ktoré dokážu akúkoľvek obyčajnú fotografiu v priebehu niekoľkých minút premeniť na výnimočnú. Retuš fotografií môžeme označiť ako proces úpravy obrázkov, ktorý má za úlohu vylepšiť ich celkový vzhľad. Nie vždy sa však úprava fotografií nazýva retušou. Pri retuši nedochádza k výrazným zmenám, ale len k jemnej estetickej korekcii farieb alebo odstráneniu nedokonalostí (napríklad na pleti).
Termín retuš má zaujímavý pôvod. Pochádza z francúzskeho výrazu retoucher (teda nie priamo z anglického re-touch), čo v preklade znamená dodatočná úprava alebo oprava. Doslovne by sme to mohli preložiť ako znova (re) sa dotknúť (toucher). V kontexte fotografie sa táto technika začala používať už v 19. storočí, no nie v podobe, v ktorej ju poznáme dnes. Vtedy fotografi manuálne upravovali negatívy, aby z nich vymazali chyby alebo zvýraznili niektoré detaily.
Nedávno som na svojom blogu publikoval článok o najčastejších chybách pri úprave fotografií. Jednou z nich je aj neprimeraná retuš. Aby retuš bola naozaj prirodzená, je dôležité zachovať napríklad vzhľad modelky pri fotení portrétov alebo mladomanželov pri svadobnom fotení autentický. Cieľom nie je meniť tvar nosa, šírku očí či plnosť pier, ale napríklad odstrániť drobnú vyrážku, ktorá by na fotke pôsobila nepekne. Niekedy je cieľom retuše, naopak, zvýrazniť prednosti človeka, ako sú napríklad pehy.
Pri retuši v grafickom programe sa najčastejšie využívajú tieto nástroje:
Bodová alebo plošná úprava farieb a kontrastu – slúži na dosiahnutie väčšej harmónie jednotlivých prvkov na fotografii.
Retuš zubov a očí – slúži na odstránenie takzvaných červených očí, ktoré vznikajú pri fotografovaní, alebo na zjednotenie odtieňa zubov či odstránenie žltej farby, ktorá ani nemusí odrážať realitu.
Klonovacia pečiatka – umožní skopírovať pixely napríklad z čela a použiť ich na brade na zakrytie nejakej škvrny alebo inej nedokonalosti.
Obľúbený je aj takzvaný liečivý štetec, ktorý automaticky upraví textúru okolia a opäť sa využíva hlavne na korekciu pleti.
Pri retušovaní vždy pracujte s kópiou súboru, aby ste sa prípadne mohli vrátiť k originálu v momente, keď to s retušou preženiete. Zachovávajte prirodzenosť, nikto v realite nevyzerá ako porcelánová bábika, takéto fotografie možno patria do módnych časopisov, ale nie do rodinných albumov. Niekedy retuš ani nie je potrebná a na úpravu fotografie úplne postačia takzvané presety pre fotografov.
